Štít
Praskanie kostí...
Mäso trhané na kusy...
Temné oči v šere jaskyne si pochutnávajú na obeti posledného lovu.
DOOOOM!!! Kladivo sa zabilo do zeme takou silou, že dunivý tón ešte niekoľko sekúnd obchádzal hory.
Netvor sa okamžite obratil smerom odkiaľ zvuk prišiel. Vo vstupe do jaskyne, z ktorého žiarilo denné svetlo, stál obrys malej ale mohutnej postavy.
Trpaslík s bradou skoro po zem. V plátovom brnení od hlavy až k päte.
Zdvihol kladivo zo zeme a zvesil štít z chrbta: "Cítiš ako sa zem trasie? Ako sa teší ako do nej zapadneš?"
ROAARRRR!!! Nechutné stvorenie pustilo svoj obed, postavilo sa a zarevalo takým spôsobom, že obyvatelia dediny pod horami zatvorili všetky okná i dvere a skryli sa do pivníc. V plnej výške bol netvor tri krát väčší než jeho vyzývateľ.
Trpaslík sa len pousmial: "Vyzeráš ako prerastený chuchvalec kožušiny, hehe ...a ževraj yeti. Možno pre deti... cheche."
Brutálna masa chlpov a pazurov sa po ňom v berserku rozbehla. Trpaslík sa poriadne zaprel o zem a yeti do neho vletel plnou silou. Malý bojovník odletel niekoľko metrov a narazil do steny. Normálny človek by taký úder nikdy neprežil.
Trpaslík sa však postavil na nohy, oprášil ramená od snehu, chytil kladivo aj štíť a odpľul kus krvy: "Tfuj! Dobre...hehe..." Štít z nárazu o skalu ešte brnel. "Hehe... dobre..." Okolo štítu sa začala tvoriť modrá para. "A teraz jaaaaAAAAÁÁÁÁ!!!!" Rozbehol sa k obrovi, ktorý však jeho výpad čakal. Mohutný obor máchol obrovskou tlapou keď bol trpajs na dosah. Trpaslík ale vykril ranu štítom, čo spôsobilo výbuch modrého svetla. Yeti zreval od bolesti a omrzlín, ktoré mu na ruke ostali...
Trpák využil okamih a švihol hladivom protivníkovi do kolena. Ten zaskúvíňal ešte raz a potom z agresie zareval. Išiel mu ukusnúť hlavu, no trpaslík v poslednej chvíly treskol kladivo do jeho tlamy.
To bola pre yetiho posledná kvapka. Oboma rukami sa napriahol až za chrbtom a celou silou išiel trpáka doslova vraziť do zeme. Ten stihol pred definitývny úder postaviť len štít.
BOOOOM!!!
Výbuch žltej žiary zalial jaskyňu. Tentokrát to bol yeti, kto odletel. Žltá aura sa pomaly vpila naspäť do štítu. Trpaslík z poza neho vykukol. Yeti bol v bezvedomý. Potom sa trpajs pozrel pod bradu a zbadal, že je v kameni vrytý o niekoľko palcov nižšie ako pred úderom: "Hech. Nikdy si nezačínaj s trapslíkom z Ironforge." Podišiel k oblude a vrazil jej kladivo medzi oči...
O pár minút bolo dole v dedine veselo. Ľudia bojovníka ospevovali a dávali mu dary. Žiadne však neprijal. Nasadol na svojho rama a odcestoval ďalej. "Aspoň nám povedz svoje meno!", kričali ľudia na odchádzajúceho. Kopa plátového brnenia a fúzov na ramovi sa zastavila. Otočil hlavu a štít na jeho chrbte sa zaleskol v lúčoch zapadajúceho slnka: "Kronox", povedal sucho a pobral sa ďalej...
Venované najlepšiemu tanku aliancie.