Smrť
V Astranaare, kľudnom elfskom mestečku sme si oddýchli. Paja povedala, že musí isť niečo zistiť a vyparila sa. My sme išli na pivo :)
Erythen povedal, že si ide odskočiť, ale nevratil sa ani po desiatich minútach. Najprv sme vtipkovali, že ho prehnalo, lenže keď prešlo dvadsať minút, už nám prestávalo byť všetko jedno. Začali sme ho hľadať. Pýtali sme sa okoloidúcich, ale nik si ho nevšimol prechádzať okolo. Po pár minútach sme to vzdali a išli teda hľadať Paju. Tá nám aspoň povedala za kým ide.
Cipisek, známy tiež ako "najskúsenejší hunter Azerothu", ktorý zasvetil život dobrodružstvu, tak ako my, nás privítal a spýtal sa, čo vyzeráme tak vystrašene. Vysvetlili sme mu situáciu, a on zostal prekvapený ešte viac. Povedal, že Paja chcela využiť jeho znalosti a celkovú informovanosť vo veciach, ktoré hýbu Azerothom. Pýtala sa na jedného veľmi starého a mocného mága. Chcela vedieť jeho posledný výskyt. Cipi jej povedal, že jeden mág, ktorý sa pajinmu popisu podobá, bol videný vo východných lesoch Ashenvale. Lenže tie sú teraz pod nadvládou orkov. Vysvetlili sme si to tak, že Paja možno nechcela ohroziť celú našu skupinu kvôli nepodloženej informácii a išla to obhliadnúť na vlastnú pesť. Je síce pravda, že jeden človek sa ukryje lahšie ako deviati, ale ak Paju orkovia nájdu, bude to jej posledná prieskumná cesta.
Jednomyseľne a bez váhania sme sa rozhodli ísť za ňou. Erythen nám bude pri takejto výprave chýbať, ale nájsť sme ho nevedeli. Keď nájdeme Paju, vrátime sa poňho.
Nahodili sme rýchlejšie tempo a smerovali na východ. Príroda, tu pri Astranaare, bola ešte stále nedoknutá temnotou Plamennej légie. Prastaré stromy sa pomaly prechádzali a strážili svoje odveké teritórium. Ich praskanie, rokmi skúšanej ale stále pevnej kôry, človeka ukľudňovalo. Svieži vánok nás popoháňal ďalej. Približne v strede Ashenvalskeho lesa sme začali vídať prvých orkov. Snažili sme sa zostať, čo najviac nenápadní, no prehliadnúť jednu hliadku v tak stráženej oblasti, by vôbec nebolo prekvapujúce. Problémy sme očakávali každým okamihom.
Prekvapilo nás, keď sme bez jedinej potyčky prišli až k miestu, ktoré nám Cipisek popísal. Bol to skalný komplex. V podstate to bola vysoká jaskyňa bez stropu a dovnútra viedla len jedna cesta. Pri vchode nik nestál. Všetko navôkol vyzeralo kľudne až sa nám to v tejto oblasti nejako nepozdávalo. Vošli sme dnu.
Po pár metroch sme začuli nejaký hluk. Všetci sa zastavili a ani nedýchali.
"Veď tam vnútri niekto bojuje!" vykríkla Kirsten. "Možno je to Paja. Poďme. Rýchlo!"
Dobehli sme do centra skalného komplexu, kamenná stena všade navôkol a zhora svietilo matné slnko cez husté mraky. To čo sme uvideli nás dostalo do kolien.
Paja bojovala proti trom orkom, veďľa nej z posledných síl kúzlil Erythen, no v tom okamihu na neho skočili piati naraz.
Paja vykríkla: "Vy? Vďaka bohu!" Šľahla ďalší blesk, ktorý omráčil všetkých troch orkov okolo nej. "Našla som tu Eryho bojovať proti presile. A tam väznia Rei!"
A všetko zrazu dávalo zmysel. Rei. Prekrásna žena s magickými schopnosťami. Erythenova snúbenica. Tak preto bol posledné dni taký skleslý. Ale na to teraz nie je čas. Teraz mi ostalo v hlave len jediné: Nenávisť!
To s akou verbou sme sa vrhli do boja mi nahnalo adrenalín do poslednej žilky v tele. Nikdy v živote som nepočul tak hrdelný výkrik aký vyšiel z naších pľúc naraz. Päť orkov bijúcich Erythena odletelo s takým dôrazom, že dvaja dopadli na zem už mŕtvi. Vchodom, ktorým sme prišli sa vrútili ďalší piati zelený obri. Rutek ostal pri Erym a zisťoval ako na tom je. Ostatní sme sa vrhli na čerstvé orkské posily. Ery bol na tom dosť zle. Posledné čo zo seba vydal, bolo chrčanie, ktoré asi chcelo byť jediným slovom na ktoré myslel "...Reeei..hhhh....". Potom upadol do bezvedomia a Rutek prestal cítiť jeho tep. Zachoval rozvahu a začal myslieť na to, čo mu vždy pomohlo, keď už všetko ostatné zlyhalo. Jeho prosba k bohu vychádzala z jeho čistého srdca a bolo v nej cítiť žiaľ i oddanosť k priateľovi. Okolo Ruteka sa začala objavovať žiara. Držal na Erym ruky a sústredil sa. Silnejúce svetlo už pomaly oslepovalo všetkých naokolo. Zrazu šláhol z neba blesk a Erythena trhlo akoby vstal z mŕtvych. Rutek sa uistil, že je v poriadku a výbehol na najbližšieho orka.
Všade naokolo to rinčalo a krv a končatiny lietali do všetkých smerov. Berserk, ktorý v nás vyvolal pohľad na napadnutého Erythena nášu silu niekoľnásobne zvýšil. Prvý krát v živote som v orkských očiach videl strach. Nikoho z nás ani len nezranili.
Kým sme ich všetkých pobili Erythen sa pozviechal, rozviazal Rei a odniesol ju preč z magického kruhu, ktorý neutralizoval jej magické schopnosti.
Zatiaľ, čo sme Erymu a Rei nechali romantickú uvítaciu chviľku, Paja vysvetlovala čo tu robí. Hovorila, že hľadá jedného starého priateľa, mága, s nepredstaviteľne mocnými schopnosťami a v Astranaare sa dopočula, že posledne bol videný vraj tu, pri pomníku Groma Hellscreama. Jedného z najslávnejších a najudatnejších orkov všetkých dôb. Dúfala, že tu nájde aspoň nejakú magickú stopu, ktorá by ju zaviedla k nemu. No namiesto toho tu našla Eryho, ktorý sa očividne v Astranaare dopočul, kde držia jeho milú. A zhodou náhod to bolo to isté miesto.
Podišiel som k pomníku venovanému udatnému orkovi. Do kameňa tam bolo vyryté:
Tu leží Grommash Hellscream, náčelník Klanu Warsong.
V rôznych významoch, prekliatie nášho ľudu začalo a skončilo Gromom. Jeho meno znamená v našom prastarom jazyku "Obrovské Srdce". Zaslúžil si ho stonásobne, keď sa postavil sám démonovi menom Mannoroth - a vydobil našu slobodu svojou krvou.
Lok'Tar Ogar, Veľký Brat. Nech sa Warsong nikdy nevytratí.
Neviem, čo sa tu odohralo, ale na Groma musel byť každý ork nekonečne hrdý. Už len sama skutočnosť, že bojoval po boku Thralla dáva jeho spomienke silu. A ak Thrall vytvoril takýto úctivý a prekrásny pomník, pre orkov toto musí byť posvätné miesto. Ale ak je to posvätné miesto, tak tu bude tých orkov oveľa... a ďalšie moje myšlienky boli prekryté ozrutným hrdelným pokrykom dvoch tuctov orkov...
A ďalší sa hrnuly vchodom! Proti takejto presile nemáme šancu! Pozerali sme sa na seba a každý dúfal, že niekto niečo vymyslí, nejaký unikový plán, nejaký trik, alebo kúzlo. Niečo, čo nás zachráni v poslednej chvíli ako vždy...
...lenže nič také neexistovalo. Stáli sme tam a jedina naša záchrana bola bojovať. Paladinovia zoslali aury, shamani totemy, drudi zakúzlily buffy a Killbob to zakončil svojím hrdelným výkrikom. Keď nás majú dostať, tak padneme statočne v boji!
Killbob vo svojom beznádejnom berserku zabil troch obrov prvým šmahom. Tomu sa hovorí dobrý štart. Paja bleskom spálila niekoľkých naraz. Paladinovia s Killbobom kryli nás kúzliacich, ktorý sme nemali také brnenia. No presila sa začínala prejavovať veľmi rýchlo. Potom ako Kirsten svojím útokom zo zadu znížila počet orkov o jeden, dostala sa do nekrytej pozície. Štyria orkovia ju obklúčili. Rutek si to všimol a len vďaka Kirsteným rýchlym uhýbom stihol včas skočiť do zelenej štvorice. To síce Kirsten zachranilo, ale jeho dostalo do najnevýhodnejšej pozície, akú si žiaden bojovník nikdy nemôže dovoliť. Všetci na neho zautočili naraz. Prvé rany vykril štítom, tretia mu preťala ruku. To už stihli pribehnúť na pomoc Gimli s Jeepersom a zabitím troch nepriateľov ho zachránili pred smrťou. Rutek sa so zaťatými zubami pozrel na ranu, odhodil štíť a prehodil meč do druhej ruky. Ďalším šmahom uťal štvrtému orkovy obe nohy. Ďalší však na ňeho skočil zozadu a kyjom ho brutálne buchol do zranenej ruky. Rutekov výkrik agónie bol počuť až do Orgrimmaru. Od bolesti upadol do ríše mimo zmyslov. Gimli zabil aj tohto orka ale jeden z nás už bol definitívne mimo boja.
Erythen už vysílený predošlým bojom na tom začínal byť naozaj zle. Intenzita jeho kúziel bola na minime. Tí dvaja, na ktorých vyslal spaľujúci tok energie, ani nespomalili. Keď boli na dosah sekier akoby odnikiaľ priletela veľká ohnivá gula a v oslepujúcom výbuchu spálila jedného z nich do kosti. Výbuch odhodil Eryho aj druhého orka aspoň tri metre. To bola Rei, ktorá sa ale hneď musela začať starať o svoje bezpečie.
Ery otvoril oči a ork už sa nad ním práve rozmáchal sekerou. V poslednom momente ju vykril svojím kladivom. No orkovi nič nebránilo rozmáchnuť sa ešte raz. Ery by už druhý sek sekery nevydýchal. Zažiadal prírodné energie o poslednú prosbu a vypustil zo svojej mysle náhodné kúzlo. Avšak jediné, čo kúzlo spravilo, bolo, že Eryho myseľ spojilo s orkovou. Kedže kúzlo zo seba dostal vo vypätí síl, omdlel. Jeho jediné šťastie bolo, že kvôli spojeniu myslí omdlel ork tiež.
Cedrix s kvapkami potu na čele vykúzlil Starfire, ktorý sa na posledného stojáceho orka zoslal z nebies. Všetci boli na smrť vyčerpaný. Dvaja členovia mimo seba. Rei vyčerpaná dlhým väznením. Ostatní bojom proti presile. Killbob mal zranenú nohu. Paja prišla o štít. Kirsten zlomila obe dýky. Všetci šťastní, že ešte stoja na nohách...
...vtedy sa vo vstupnom otvore ukázal sám Thrall. Za ním stálo štyridsať, možno päťdesiat orkov.
Thrallov výkrík smerom na nás rozvýril hromadu orkov ako stádo mravcov. Všetko sa mi pred očami spomalilo.
Odtiaľto sa zdalo, ako by ich bolo nekonečno. Nebolo kam utiecť. Pomyslel som na Elune. Jej obraz sa mi zjavil pred očami a pocitíl som príval úľavy v predstave, že sa dotknem jej lona. Pohľad naokolo ma však zamrazil. Ostatní sa pozerali na Paju a dalo sa z ich tvárí vyčítať, že ešte nikdy nevideli v jej očiach beznádej. No teraz tam bola... v celej svoje hrôze. Väčšina z nás už len vyčerpane sedela alebo klačala na zemi a čakala kým orkovia ukončia naše trápenie. Jediný Killbob sa, verný svojmu presvedčeniu, rozbehol proti nim. Toto bol náš koniec...
...
Vtedy som začul vnútri hlavy hlas: "Zakrite si oči! Ihneď!". Myslel som si, že bláznim, ale letmý pohľad navôkol ma uistil, že to počuli aj ostatní. V sekunde sme si zakryli oči, ale aj napríek tomu to, čo dopadlo medzi nás a orkov, zažiarilo tak silným spôsobom, že to čiastočne oslepilo aj nás. Z poza naších chrbtov z vysokej skaly priletelo ďalšie kúzlo, ktoré sa po dotknutí zeme, zmenilo na extrémne silnú vlnú smerom k orkom a všetkých pribiehajúcich odhodilo o okolné steny. Thrall a ďalší pri vchode boli zhodení na zem a oslepení.
Pred nami sa otvoril portál a v hlave zas zaznelo: "Rýchlo, bežte!" A my sme neváhali, Jeepers s Gimlim zobrali Ruteka, Killbob s Cedrixom zobrali Eryho a všetci sme vošli do portálu...
Objavili sme sa pred Stormwindom. Narýchlo som nás spočítal... boli sme všetci. Ale portal ostal otvorený. Čo ak ním prídu tí orkovia...? V tom sa v portáli objavila mohutná postava...
Paja sa pozrela na siluetu a prehovorila: "Som rada, že si prišiel práve včas." Otočila sa na nás a dodala: "Tak, Vikingovia, toto je dôvod, kvôli ktorému som išla do tej bohmi zabudnutej orkskej oblasti. Zoznámte sa s naším najmocnejším mágom v guilde. Toto je Antipoup."
"Zdravím :)", povedal mág a portal uzavrel...